NALEZISTEDIAMOND

Naleziská diamantov

India

Do 18. storočia boli India a Borneo jedinými producentmi diamantov. Odtiaľ pochádzajú tiež niektoré veľké a slávne diamanty, medzi inými Koh-i-Noor, Veľký Mogul, Orlov alebo modrý Hope. Dnešný význam indických ložisiek je však zanedbateľný.

Australia

Austrália je jedným z najväčších svetových producentov diamantov. V súčasnosti prebieha ťažba v primárnom ložisku Argyle s názvom AKl, ktorý sa nachádza v západnej Austrálii v oblasti Kimberley (nezamieňať s Kimberley v Južnej Afrike) a podľa dostupných informacií je to zatiaľ najproduktívnejšia baňa na svete. V roku 1998 dosiahla baňa maximum – vyťažilo sa cez 43 miliónov karátov diamantov za jediný rok. Jeho vyťaženie sa odhaduje na rok 2018. Koncentrácia diamantov v australských lamproitoch je niekoľkonásobne vyššia, ako je priemerná koncentrácia svetových ložísk v kimberlitoch. Lávový komín AKl obsahuje diamanty v koncentráciach až 7 ct na tonu horniny. Z veľkej časti sa jedná o lacné šperkárske kamene. Vzácne sa však vyskytujú na tomto ložisku unikátne rúžové diamanty, o ktoré je veľký záujem, a sú predávané spravidla individuálne na špeciálnych aukciách.

Botswana

Krajina susediaca s Juhoafrickou republikou vlastní bohaté ložiská diamantov výnimočnej kvality. Väčšina povrchu Botswany je pokrytá piesočnou púšťou. Nález niekoľkých diamantov v riečnych sedimentoch dal podnet k začatiu geologického prieskumu, ktorým bol objavený najprv kimberlitový lávový komín Orapa (v roku 1967) – dodnes tretie najproduktívnejšie nálezisko, a následne v roku 1973 lávové komíny Jwaneng a v roku 1977 Letlhakane, ktorý je už vyťažený. Pri otvorení sopúchu Jwaneng bolo nutné mimo iné priviesť vodu potrubím zo vzdialenosti 50 km. Ďalej bola postavená elektrárňa pre zásobovánie diamantovej bane a mesta, novo vystaveného uprostred púšte. Mesto má všetko potrebné zázemie a poskytuje ubytovaným pracovníkom najvyššiu mieru komfortu možnú uprostred nehostinnej púšte. Baňa dnes produkuje približne štvrtinu celkovej svetovej ťažby šperkárskych diamantov a je druhým najproduktívnejšim náleziskom súčasnosti. Iba menej než 1 percento vyťažených kameňov sa nehodí pre šperkárske účely. Všetky botswanské bane sú prevádzkované spoločnosťou Debswana Diamond Company Ltd. Jedná sa o spojenie spoločnosti De Beers a botswanskej vlády, rovnakými podielmi v tejto spoločnosti.

Russia

Veľmi bohaté sú i ruské ložiská, z ktorých najvačšie boli objavené medzi rokmi 1954 a 1959. Od tých čias vyprodukovali ruské bane cez 150 miliónov karátov diamantov, z toho pätina je vhodná do šperkárstva a investícii. Diamantonosné lavínové komíny sa nachádzajú v Jakutské oblasti na Sibíri. Diamanty obsahujú iba niektoré z niekoľkých stoviek miestnych kimberlitových sopúchov. Medzi najznámejšie patria ložiská Mir a Udačnyj – štvrtá najproduktivnejšia baňa sveta. Baňa Jubilejnyj zaberá ôsmu priečku. Kamene sú v priemere väčšie než v iných svetových ložiskách a ich kvalita je obvykle dosť vysoká. Asi 37 percent diamantov sa hodí pre použitie v šperkárstve. Ťažba za veľmi náročných podmienok, teploty miestami klesajú i niekoľko desiatok stupňov pod bod mrazu a pôda je zamrznutá až do hĺbky 300 metrov, čo tiež výrazne predražuje celkovou ťažbu. Tu ovládá spoločnosť Alrosa, v ktorej má hlavný vlastnícky podieľ ruský štát.

South Africa

Jedna z najslávnejších diamantových baní sa nachádza v Južnej Afrike, kde tiež na sklonku 19. storočia vypukla diamantová horúčka. Príbeh diamantov v JAR začíná v roku 1866, kedy si farmár Schalk van Niekerk povšimol v rukách pätnásťročného chlapca zo susedstva trblietavý kamienok. Kameň dostal meno Eureka, nie je vystavený v múzeu v Kimberley a váží cez 21 karátov. V roku 1869 prišiel ďalší objav - krásny diamant o váhe 83,5 karátov, ktorý dostal meno Hviezda Južnej Afriky. Práve on rozpútal diamantovú horúčku. Počas niekoľkých málo rokoch boli objavené dôležité východiská diamantonosných kimberlitov - Jagersfontein v auguste 1870, následovali Dutoitspan v októbri 1870, Bultfontein začiatkom roku 1871, De Beers na jar 1871, Kimberley v júli 1871, Wesselton v októbri 1890, Premier v roku 1896 a ako jeden z posledných Finsch v roku 1965. V súčasnosti je najproduktívnejším náleziskom v JAR kimberlit nazvaný Finsch – desiata najproduktivnejšia baňa sveta, ktorá bola objavená ako posledná. Niektoré ložiská boli definitívne uzavreté (Jagersfontein, Kimberley), iné pokračujú v ťažbe dodnes (Dutoitspan aj.). Produktivita kimberlitov v JAR sa pohybuje okolo 1 ct diamantu na 1 tunu vyťaženej horniny. Mnoho kameňov je veľmi kvalitných. V juhoafrických baniach bol nájdený napríklad najväčší doposiaľ objavený surový diamant - Cullinan, ktorý vážil v surovom stave cez 3000 ct.

Canada

Najmladším veľkým ložiskom diamantov sú bane Diavik (6. najproduktívnejšie na svete, pripravujúce sa na hlbinnú ťažbu) a Ekati (7. najproduktívnejšia baňa sveta), obe ležiace na severe Kanady. V roku 1985 objavili geológovia Chuck Fipke a Stewan Blusson v poväčšine roka zamrznuté severokanadské oblasti Lac de Gras ťažké minerály, ktoré indikujú prítomnosť diamantonosných kimberlitov. Následný podrobný prieskum prekázal prítomnosť kimberlitového lávového komínu s obsahom diamantov veľmi dobrej šperkarskej kvality. Následovala výstavba baní a v roku 1999 začala ťažba. Majoritný vlastník, firma BHP Diamonds Inc., uvádza na trh iba kamene vysokej kvality brúsené piamo v Kanade. Každý diamant z Ekati musí mať hmotnosť minimálne 0,30 ct a je dodávaný spolu s troma certifikátmi: certifikátom o pravosti a kvalite od American Gem Society Laboratories (AGS), certifikátom vlády kanadského Severozápadného teritória potvrdzujúcom, že diamant je kanadského pôvodu, a nakoniec firemným certifikátom zaručujúcom, že kameň pochádza z bane Ekati. Životnosť bane sa odhaduje na 25 rokov. tj. do roku 2023. Zaujímavosťou je, že nálezisko je po zemi prístupné iba v zime po zamrznutom teréne.

Angola

Deviatou najvýkonnejšou baňou je Baňa Catoca v Angole. Bola založená až v roku 1997 a jeho produkcia neustále rastie. V roku 2007 ťažil už 6,1 miliónov karátov ročne.

Namibia

Neobyvateľné pobrežie Namíbie bolo námorníkmi oddávna nazývané „Pobrežie kostier". Dlho však nikto netušil, že práve pod pieskom tohoto pobrežia sú ukryté vysoké koncentrácie kvalitných diamantov. Ťažba v tejto oblasti je veľmi obtiažna. V prvej rade je nutné odstrániť niekoľko metrov veľké sedimenty, ktoré žiadne diamanty neobsahujú. Vyťažená hornina je použitá na budovanie až 20 m vysokých pobrežných valov. Ťažbu sprevádzajú striktné bezpečnostné opatrenia: žiadne zariadenia (rýpadlá, nákladné vozy, upravovacie stroje), ktoré boli raz vpustené dovnútra diamantonosnej oblasti, ju nesmú nikdy opustiť, pretože kompletná prehliadka strojov opúšťajúcich územie či prípadná strata kameňov by bola drahšia, než je cena stroja, ktorý je ponechaný v areáli. Rovnako hranice územia ako smerom do vnútrozemia, tak smerom do oceánu sú veľmi prísne kontrolované. Skutočnosť, že diamanty usadené v pobrežných sedimentoch vykonali extrémne dlhý transport, sa prejavila vo vynikajúcom vytriedení kameňov. Transport prečkali iba kamene najvyššej kvality. Ostatné boli cestou dlhou stovky kilometrov za neustáleho omielania s ďalšími zložkami usadenín zničené. Výsledkom je, že 95 procent ťažených kamenov je šperkarskej kvality.

Ďalšie svetové ložiská

V Afrike sa diamanty vyskytujú a ťažia v rade ďalších krajín - v Lesothu, Zairu, Tanzanii, Stredoafrickej republike, ďalej na sever v rovníkovej Afrike sú to Ghana, Pobrežie slonoviny, Burkina Faso, Guinea, Libéria a Sierra Leone. Celková svetová ťažba surových diamantov presahuje 100 miliónov karátov ročne. Z toho asi 80 procent sú priemyslové diamanty a asi 20 procent šperkárske kamene. De Beers ťaží v 20 baniach na juhu Afriky celkom asi 30 miliónov karátov, ktoré tvoria asi 40 percent hodnoty svetovej produkcie.