Vzácny výskyt

Vyhasnuté sopky, korytá riek a piesočné pobrežné oblasti sú podrobne prečesávané. Aby bolo možné vyťažiť len 1 karát alebo 0,2 gramu diamantu, musí byť vyťažené v priemere 250 ton horniny, piesku alebo zeme. Preto hovoríme o vzácnom výskyte diamantov.

 

 

Primárne nálezisko

V prípade ťažby z kimberlitov je dobývaná materská hornina spolu s diamantami priamo z kimberlitovej trubky. Prieskum vyhasnutých sopiek sa prevádza buď povrchovou ťažbou alebo kopaním podzemných banských chodieb. V oboch prípadoch sa kimberlit (ruda obsahujúca diamanty) získaný odstreľovaním, lámaním a kopaním dopravuje pomocou pásových dopravníkov alebo nákladných áut do miesta spracovania, kde je rozomletý a prepláchnutý a stáva sa z neho diamantonosná usadenina. Takouto ťažbou vznikajú nové krajinné útvary, ako je napríklad „Big Hole" - obrovská jama čiastočne zaplnená vodou - v blízkosti Kimberley v Južnej Afrike.

Veľká časť diamantov je ťažená práve týmto spôsobom. Tento spôsob je však investične veľmi náročný.

Sekundárne nalezisko

Eróziou materskej diamantonosnej horniny a jej transportom spoločne s diamantom vznikajú určité miesta (napr.meandre vodných tokov), kde je zvýšená koncentrácia týchto nerastov, vznikajú tzv. sekundárne ložiská.

V miestach, kde boli diamantové kryštály uvolnené z kimberlitu eróziou a našli si cestu do vodných tokov a odtiaľ až do morí je ťažba menej náročná. V piesočných pobrežných oblastiach sa používa hlavne terasovitá ťažba, ktorá vyžaduje tak mechanicky ako aj manuálny pracovný postup. Piesočné roviny blízko pobrežia sú systematicky preskúmavané zoškrabovaním spodnej vrstvy. Ťažba diamantov vyžaduje ako veľké priemyslové operácie, tak odborné metódy a dokonca i manuálnu prácu. Ako aluviálne (naplavené) náleziská sú označované miesta v riečnych korytách, na ktorých sa nachádzajú usadené diamantové kryštály. Sú ťažené ryžovaním alebo bagrovaním štrkovej vrstvy. Pri ťažbe s nánosov riek a plážových usadenín, je využívaná vysoká hustota diamantov a tie sú ryžované podobne ako zlato. V niektorých prípadoch je s úspechom využívaná vysoká priľnavosť diamantov ku všetkému mastnému - diamantonosné sedimenty sú plavené cez žľaby potreté tukom. Zatiaľ čo zrná bežných minerálov po tuku kĺžu, diamanty sa na mastný povrch prilepia.